Tento príbeh pochádza z rozprávania môjho deda, príbeh mi rozprával ešte za čias, keď sme spolu chodievali do Malých Lednic a ja som bola na základnej škole. Bolo to už dávno, nedovolím si odhadnúť kedy, keď sa tri dievčatá vracali zo svadby v Počarovej. Je to miesto neďaleko, len cez kopec od Malých Ledníc. Vracali sa za nie najkrajšieho počasia v noci zo soboty na nedeľu. Kráčali až po rieku Domanižanku a síce to bolo potme, šli radšej obkľukou, trochu sa báli predsa to boli len tri dievčatá. Aničke sa však nechcelo ísť dlhšou cestou a keďže bola odvážna, aj po prehováraniach sa pustila skratkou cez les. Ostatné dve dievčatá prišli domov v nedeľu nad ránom a o chvíľku už vstávali do kostola. Po ceste sa samozrejme chceli zastaviť po Aničku tá, ale domov ešte stále nedorazila. Všetkých premkla zlá predtucha a aj s rodičmi ju šli hneď hľadať. Utekali na Chrcholínec, akoby ich to tam lákalo. Čakal ich tam hrozný pohľad na len zvyšky oblečenia Aničky. Nikto ju už nikdy nevidel. Keď je vonku škaredé počasie ako bolo tej noci, vraj počuť z Chrcholínca spev svadobných pesničiek, každému je jasné kto to spieva. Ale počuť je vraj aj chrchľanie a dudranie. Nikto nevie, či je to len rev zvierat alebo toho neznámeho vraha, ktorý Aničku zahubil. Vzhľadom k tomu, že tento príbeh sa odohral, keď ešte časti dediny neboli presne pomenované a nemali svoje názvy, až po tejto smutnej udalosti sa stal Chrcholínec Chrcholíncom.