Dom na bojisku
Ešte bývam na Dlhých dieloch, ale za chvíľočku odtiaľ odchádzam. A traduje sa tam taký príbeh, ktorý je teda skutočný. Že v Karlovej Vsi dole pod Dlhými dielmi je vystavené sídlisko a 12 poschodový dom. V tom dvanásť poschodovom dome, ten 12 poschodový dom je postavený na starom bojisku, teda bolo zistené archeologickými nálezmi a údajne v tých domoch začína tak strašiť a tí ľudia majú dosť také psychické problémy. Zistila sa tam geopatogénna zóna, ktorá je overená, kde ako skúmali to rôzny odborníci, pretože v tomto dome nevydržia rodiny, rozpadávajú sa tam, skúmali sme to aj z toho sociálneho prostredia, prečo to tak je a vlastne sa tam vyskytujú rôzne anomálie. V tomto dome bolo sedem samovrážd, skokom z okna. Fakt. Vážne. A vyslovene kto sa tam nasťahoval, do troch rokov sa rozvádzal. Čiže vlastne je tam taká anomália, čo pôsobí na psychiku ľudí a každý v tom dome sa cíti dosť tak stiesnene a také majú problémy, čo sa týka zdravia, zdravotného hľadiska, ale väčšinou je to teda duševného pôvodu. Takže toto je také , čo sa traduje v Karlovej Vsi a nikto tam nechce samozrejme bývať. Každý odtiaľ chce ísť preč.A tí ľudia, čo sa tam sťahujú tak to nevedia? Nevedia, nevedia. My sme to ako vážne ako toto sme mali ako úlohu ich zobrať, ale ja tam bývam, takže ja to viem. A pred nimi je krásny cintorín, taký starodávny a tam sa strašne dlho nepochováva, ale oni hovoria, že môže byť, tí odborníci, že tie energie sa môže prenášať aj cez to. Lenže tým, že tam bolo nejaké to bojisko, takže vlastne sa to tam nejako narušilo a vlastne sa prebieha do tej bytovky. Takže urob si úsudok sám, ale je to akože na základe takýchto vecí. A na Račku, čo je postavené na cintoríne, tie domy… Aj tam tiež akože majú títo ľudia potom takéto dlhodobejšie problémy. Či to vidia, ja neviem, aj to neviem takto posúdiť, ale to, čo rozprávali, tie svoje príbehy ako tam žijú ako sa tam cítia, že preto prídu, zmizne im predmet, napríklad v byte a objaví sa na inom mieste. Čiže aj takéto anomálie sú tam. Také, je to bizardné, ale je to tak. Máš bizarný príbeh. Dobre. Dobre. Ešte ťa niečo napadá k tomu? Neviem, čo by som ti ešte také k tomu povedala, ale určite by som tam nechcela žiť. Stačilo. Ale poviem ti pravdu, že keď sme prišli do jedného bytu, tak strašná stiesnenosť nastala, pretože ako subjektívny pocit, tvoj, že prídeš tam, tak ako keby na teba niečo padalo, ako keby sa niekto na teba pozeral. Také, či už to bolo tým, že sme vedeli, do čoho ideme, lebo sme to mali tiež ako takú prácu spracovať, vlastne pocity tých ľudí. Takže to bolo dosť také zaujímavé. Toto do školy, dostať takúto úlohu. Nie, ako vážne, ty si máš spracovať ako pocit človeka, pretože oni mali určité sociálne problémy, pretože tam boli asociálne rodiny, tam sa to rozpadávalo a vlastne na to sa prišlo týmto spôsobom, že vlastne tam strašne veľa štatistiky vychádzalo a keď sedem samovrážd v tom dome je vieš, skokov z okna. Ono sa to vlastne recykluje a opakuje sa. Takže jedného to trápilo, tak sa to spravilo

