Po mojom rodnom meste Žilina koluje veľa konkrétnych príbehov o policajtoch z pred pár rokov. Každý človek rozpráva v podstate ten istý príbeh, avšak zakaždým inak, pretože každého známy zažil niečo iné, samozrejme horšie. Priblížim však len jeden, ktorý sa ku mne dostal z blízkeho zdroja. Bratovho dobrého kamaráta iný kamarát, pochopiteľne, išiel raz v nočných hodinách domov trochu podgurážený z miestnej krčmy. Všetko si však pamätá. Bola zima a išiel pešo motkajúcou sa chôdzou po ulici priamo domov a sám. Zastavili ho mestskí policajti, ktorí za nezistených detailov naložili podnapitého chlapa do policajného auta, pretože im pravdepodobne niečo nevhodné povedal pri bežnej kontrole. Autom sa dostali až na Hradisko, kopec mimo centra mesta nad sídliskom Hájik. Na opustenej lúke v zime ho vyzuli, nechali mu na nohách len ponožky, vyzliekli ho do košele a trenírok. Do ruky mu vložili občiansky preukaz a bez slov odišli. Sám sa potom pešo po snehu odtiaľ dostal do civilizácie mesta, ale nakoľko nemal ani hotovosť ani mobilný telefón, domov sa musel dostať po svojich. Koniec príbehu je taký, že daný podnapitý chlap nemal žiadny dôkaz o tomto konaní polície a nakoľko je to štátny orgán, nemal sa kam odvolať a vypovedať, či podať sťažnosť. A tak si možno len zobral ponaučenie, že nemá chodiť podnapitý mestom vo večerných hodinách a neoponovať polícií v žiadnom prípade. Samozrejme upozorňuje všetkých opitých kamarátov na správanie policajtov.