V obci Malá Bytča žila rodina, ktorá mala dvoch synov Janka a Jožka. Janko bol pekný, šikovný mládenec, za ktorým sa každé dievča v dedine pozeralo. Jožko však na rozdiel od svojho brata bol škaredý a ľudia sa mu posmievali. Aj rodina mala viac radšej Janka ako Jožka. Jožko robil ťažkú prácu, za ktorú bol horšie odmenený ako jeho brat Janko. Jedného dňa mal Jožko už týchto posmechov dosť a odišiel do lesa. Už bol neskoro tak sa rozhodol, že si pospí na čistinke, ktorú v lese našiel. Bola hlboká noc a Jožka niekto zobudil. Boli to víly, ktoré si chodili na čistinku zatancovať. Poprosili Jožka, či by im nemohol zaspievať nejakú peknú pesničku, aby sa im lepšie tancovalo. Mládenec neváhal a začal spievať: ,,Pondelíček-pondelok, utoróčik-utorók, strédička-stréda…“ Vílam sa to páčilo a každá Jožka pohladkala. Keď sa Jožko vrátil domov jeho rodičia nemohli uveriť vlastným očiam, bol omnoho krajší ako jeho brat Jano. Rozpovedal im čo sa mu prihodilo. Jeho brat veľmi žiarlil a večer sa vybral do lesa tiež. ,,Chcem byť krajší ako môj brat Jožko a víly mi to splnia,” povedal mame a odišiel do lesa. Prišiel na čistinku a čakal kým víly prídu. Keď tu zrazu zbadal ako sa k nemu blížia krásne stvorenia. Boli to víly. Pýtali sa Janka čo tam robí a či by im nemohol zaspievať. On nahnevaným hlasom začal spievať: Pondelisko-pondelok, utorisko-utorok, stredisko-streda…” Vílam sa to moc nepáčilo a každá Jana buchla a všetky zmizli v lese. Jano utekal domov pozrel, aby sa pozrel do zrkadla. Keď sa tam však zbadal veľmi sa nahneval bol ešte škaredší ako jeho brat Jožko predtým ako stretol víly. Tie sa mu takto odmenili za to, že závidel, žiarlil a bol zlý na svojho brata Jožka. Keď sa to dozvedeli ľudia z dediny pomenovali túto čistinku Tancová. Neskôr tu postavili aj kaplnku. Víly sa však už nikdy na túto čistinku nevrátili.