V dedine Malé Lednice sa narodil môj dedo, ktorý mi tento príbeh ako malému dievčaťu neraz rozprával. V Ledniciach boli skaly, ktoré sa volajú Skalky. Sú na nich otlačky nôh a rúk a všetci hovoria, že tam odpočíval Janošík po jednej veľkej lúpeži, pri ktorej nahromadil kopec cenností. Vraj tam po sebe vtedy zanechal tieto stopy v skale. Pod týmito skalami ľudia zvykli počuť dunenie. Vždy, keď sa uvoľnil kus skaly a spadla na zem alebo sa len silno duplo na určitom mieste, vtedy tak zaduní, že sa človek až zľakne. Ľudia hovoria, že sú tam jaskyne, kde si Jánošík schovával svoje poklady. Od tej doby veľa chlapov chodilo, kopalo, hľadalo. A aj istý Jožo chodil, kopal a hľadal až sa z toho po určitej dobe zbláznil. Stále si myslel, že už už ich musí vykopať až mu z toho hrablo. Dedinčania si začali všímať, že je čoraz divnejší, že už ani nejedáva, len kope a kope a chudne a stráca sa až sa jedného dňa stratil načisto. Ľudia v dedine si mysleli, že ho zavalilo v jednej z dier alebo v jaskyni, kde kopal. Avšak po rokoch sa odrazu Jožo objavil v miestnej krčme a čudná vec, zaplatil zlatým dukátom.