O starej zatopenej krčme v Uňatíne
U nás je známa povesť, o starej zatopenej krčme v Uňatíne. Stalo sa to dávno. Viete dnes už ťažko uveriť, či je to pravda alebo nie. Stará mama mi rozprávala, že sa to udialo vtedy, keď za Uňatínom v smere na Bzovík už bola menšia laznícka osada Starý háj, ktorá bola osídlená po vyhnaní Turkov. Na kraji hája blízko od Melichovho lazu si Uňatínci postavili aj neveľkú útulnú furmanskú krčmu. Navštevovali ju jeden domáci občan za druhým, ale aj pocestní z blízkeho okolia, rôzny trhovníci a priekupníci prichádzajúci do dediny z Dolného, či Horného Badína, Čabradského Vrbovku, ale aj zo vzdialeného Hrušova. Pred krčmou na voľnom pľaci odstavili kone a vozy naloženými všelijakým tovarom, ktorý vozievali poľnou cestou cez neďaleký les Sýkoru na jarmok alebo výročný trh do Krupiny. Inokedy zas do Banskej Štiavnice alebo všade možne. Jedného osudného dňa, zastavili sa tu dvaja neznámi trhovníci. Z očí im nič dobrého nehľadelo. Nikto nevedel odkiaľ prišli, no unavený po dlhšej namáhavej ceste, keď si posadali za dubové stoly, popri rozprávaní aby im ústa lepšie pracovali, začali sa napájať pivom a potom čertovským nápojom, silnou domácou slivovicou. Dvíhajúc poháre prekrikujú jeden druhého a želali si na zdravie a zdravkaniu nebolo konca kraja. Niet div, že takto posmelení začali sa hádať kvôli svojmu tovaru a vzbudzovali pozornosť krčmára i niekoľkých popíjajúcich furmanov. No keby len to! Z nevinnej, neskoršej, neskoršie hlučnej hádky strhla sa nakoniec medzi nimi taká bitka, akú tu ešte nevideli a ani vari nikdy vidieť ani nebudú. Keď už boli celí skrvavení a dokaličení, z úst jedného vyletela hrozná kliatba: “Bodaj by si sa hneď na tomto mieste na skrz pod zem prepadol!“ “Aj ty, aj ty!“ vykríkol aj druhý, no nestačil už v návale smrteľného hnevu dopovedať. V tej chvíli hrozivo zadunelo, otriaslo zemou i celou krčmou a do hlbokých útrob navždy pohltilo oboch previnilcov, vonku stojace kone, vozy a nakoniec aj krčmu so všetkými ľuďmi. Tak veru! Takýto krutý osud stihol najstaršiu krčmu v Uňatíne. Ako nemý svedok tejto hrôzostrašnej príhody dodnes na mieste prepadnutej krčmy v Starom háji je malý močiar obkolesený dookola vysokými dubami.
