Hanušová je dolinka na území Strážovských vrchov, ktorá je v súčasnosti vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť CHKO. Navštevovali ju jeden domáci občan za druhým, ale aj pocestní z blízkeho okolia, rôzny trhovníci a priekupníci prichádzajúci do dediny z Dolného, či Horného Badína, a mokraďových trvalých trávnatých porastov s výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, ktorých existencia je závislá na rozumnom hospodárení človeka, čo už je dnes nie tak rozumné ako kedysi. Kedysi dávno chodili na tieto krásne miesta ľudkovia pásť dobytok, kone, kravky, húsky, čo bolo treba a čo dom mal. Rodina Piešovcov nemali otca už medzi živými, chovali kravy, s tými chodili deti z rodiny, kým mama obriadila okolo domu, navarila a hydinu nakŕmila. Jedno ráno sa však deťom do hory s kravkami nechcelo, matka už videla ako sa škriepia a keďže vedela, že v tom čase rastú hríby, zavelila vymeniť si úlohy, vraj sama pôjde dnes do lesa, kravky napasie, hríbov naberie a oni sa postarajú o dom a statok. Všetko išlo ako po masle, deti boli zmenou plánu nadšené a matka Piešová sa tiež rada vymanila z každodennej zabehnutej rutiny. Kravky doviedla na miesto, ktoré poznali a kým sa pásli ona z lúky odbehla do hory, ktorá bola na skok. Sezóna bola v plnom prúde našla hríbov habadej, na polievku, sušenie aj pár rýdzikov, čo večer chcela na sporáku napiecť sa jej podarilo nájsť. Kôš mala plný a ledva ho niesla, položila ho teda nachvíľku, že si trošku oddýchne pri veľkej skale. Ako tak oddychovala, zrazu sa jej zdalo že vidí vychádzať zo skaly biele priesvitne postavičky mladých žien. Jedna po druhej z diery v skale vybiehali a ona nevedela či ju už slnko tak omráčilo, či únava zmohla zrazu videla okolo seba 9 postáv. Priesvitné postavičky sa postavili okolo nej do kruhu a začali tancovať. Žena chvíľu v údive víly pozorovala a keď sa spamätala chcela rýchlo ujsť. Ako prišla na kraj kruhu, v ktorom sa krútili stále dokola akoby ju nejaká neviditeľná sila zatlačila naspäť. Vyskúšala to teda znova ale márne, vyskúšala to štyri krát a žienky stále veselo tancovali. Žena už bola zúfala, čas utekal a ona mala samé deti doma. Zrazu sa ozval zvonec jej kravky, ktorá ju v hore našla a vybrala sa rovno k nej, za ňou prišli aj ďalšie dve. Kravka podišla k svojej pani a prešla cez tancujúci kruh akoby nič, ako prešla tak aj vyšla ale pani Piešovú stále voľajaká sila odtláčala. Kravka podišla znovu k nej akoby ju domov volal a za ňou ďalšie dve. Žena neváhala a chytila sa kravke za chvost a ďalšej za rohy akoby s nimi jednu reťaz vytvorila. Konečne vyšla z toho kruhu a víly sa zrazu znovu vrátili do štrbinky v skale. Rýchlo utekala domov aj košík s hríbmi zabudla a prišla domov na prázdno, ale živá a zdravá. Na druhý deň deti našli na tomto mieste len prázdny košík a dlho veru hríby nebrali. Na košíku sa každé ráno vytvorila jemná biela pavučinka a mamka Piešová sa neodvážila na hríby ani pomyslieť.