Tento príbeh je taký, že každý, kto ho rozpráva si ho privlastňuje a stotožňuje ho so svojím mestom. Keďže tento príbeh sa stal skutočne v Priekope, kde žili traja kamaráti. Veselí chlapci, ktorí stále robili nejaké huncútstva, šantili, vystrájali. Jeden z nich bol veľmi dobrý lyžiar. Jedného dňa hovorí svojim kamarátom: „Viete čo, ešte sme nevyskúšali jednu disciplínu, zjazd na lyžiach v paneláku po schodoch.“ Tí dvaja sa iba zasmiali, že to snáď nemyslí vážne. A on im nato: „No, tak sa stavme, že to dokážem a že prejdem na lyžiach, že to zjazdujem z nášho paneláku, v ktorom bývam, z deviateho poschodia na prízemie bez pádu.“ Chalanom viac nebolo treba vravieť, uzatvorili stávku. A jedno krásne popoludnie, keď si mysleli, že všetci v paneláku už odpočívajú a spinkajú, podriemkavajú na gaučíkoch, tak tento chlapec si obul lyže na deviatom poschodí. Druhý bol v strede, ktorý kontroloval trasu. A ten tretí chlapec bol na prízemí, kde očakával zjazdára. Chlapec vyštartoval z deviateho poschodia, krásne prešiel na ôsme, na siedme, na šieste, na piate, na štvrté a zrazu… rana. Keď sa pozbieral zbadal, že zrazil babku. Babka ostala nehybne ležať. Pribehli aj ostatní dvaja kamaráti, reku: „Čo sa to len stalo? Čo to taký rachot?“ A tam, doráňaná babička. Veľmi sa zľakli, rýchlo zhaltovali svojich rodičov, auto a daváj s babkou do nemocnice na chirurgiu. No a tam babku ošetrili, samozrejme mala veľa poranení, pomliaždenín, ruku zlomenú. Tak už ju dali do poriadku, chlapci medzitým odišli domov. No a babku, keď liečili v nemocnici, tak sa jej po týždni pýta pán primár, keď už vyšetroval, že: Čo sa vlastne stalo, babka? Kde sa Vám to stalo? Ako sa Vám to stalo?“ A babka hovorí: „U nás v paneláku, na štvrtom poschodí, som vyšla vonku, išla som poliať kvety a zrazu zbadám lyžiara ako sa rúti na mňa. Nestihla som ani krok urobiť a už ma prevrátil a viac si nepamätám. Prebrala som sa až tu v nemocnici.“ „Babka, to snáď nemyslíte vážne!“, hovorí jej doktor. „Ako v paneláku Vás mohol zraziť lyžiar? Veď to je nezmysel!“ Ale babka len tvrdila stále svoju verziu, že v paneláku ju zrazil lyžiar. Primár ostal v pomykove, dostal strach a hovorí si: „ No, babka sa nám ešte aj zbláznila!“ Tak sa radili doktori, čo majú robiť a previezli ju na psychiatriu. Babka, keďže stále tvrdila svoje, že ju zrazil v paneláku lyžiar, tak doktori už nevedeli si rady, tak ju začali liečiť na psychiatrii. Ešteže chlapcov napadlo ísť pozrieť babku. No ale bolo to až po troch týždňoch, asi tak približne. Idú na chirurgiu hľadať babku. Pýtajú sa tam sestričiek, kde je babka, tá a tá, ktorú doviezli do nemocnice so zraneniami. A sestrička im hovorí: „No, veď babka leží na psychiatrii, ona sa zbláznila, lebo hovorí stále, že ju zrazil nejaký lyžiar v paneláku. A kdeže ju v paneláku mohol zraziť lyžiar! Tak ju liečia na psychiatrii.“ Chlapci sa teraz preľakli, že čo idú robiť. No, ale museli vec napraviť, museli sa premôcť, museli strach potlačiť a ísť pekne na psychiatriu. A tam pánu primárovi povysvetľovať, že čo sa vlastne stalo. Že oni uzatvorili stávku a babka na štvrtom poschodí skočila lyžiarovi do trate. No a ten už ju nemal ako obísť, tak ju zrazil. A tak vlastne babka sa dostala do nemocnice, kde ju ošetrovali a keďže si nič nepamätala, tak ju potom previezli na psychiatriu. Ale oni ju skutočne zrazili na schodisku. Tak prosia pána primára, aby ju preložili z psychiatrie do domáceho liečenia. Takže takýto bol ten príbeh o chlapcoch, ktorí lyžovali v paneláku.